Radí školský špeciálny pedagóg

• samostatne sa obliecť a obuť,

• pozapínať gombíky a zaviazať šnúrky,

• samostatne sa najesť a obslúžiť na WC,

• správne vyslovovať všetky hlásky,

• vyjadrovať sa plynule aj v zložitejších vetách,

• kresliť tak, že línie sú pevné a neroztrasené,

• nakresliť postavu so všetkými základnými znakmi,

• vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary,

• poznať základné farby • spočítať predmety do "päť",

• rozprávať obsah krátkej rozprávky a rozumieť jej obsahu,

• naučiť sa naspamäť detskú pesničku alebo básničku,

• vysloviť krátke slovo samostatne po hláskach,

• orientovať sa v priestore, vie kde je "vpredu", "vzadu", "hore", "dole", "vpravo", "vľavo".

AKO BY SA BUDÚCI PRVÁK MAL SPRÁVAŤ:

• vydrží pri hre alebo inej činnosti 15-20 minút,

• začatú prácu alebo hru dokončí, nezačína neustále niečo nové, neodbieha,

• na nové prostredie a osoby si zvyká bez väčších problémov (neplače, neskrýva sa za rodičov, neuteká),

• väčšinou sa hráva spoločne s deťmi, nestráni sa ich spoločnosti, nie je medzi deťmi bojazlivý a plačlivý,

• nie je agresívny, spory s deťmi dokáže riešiť väčšinou bez bitky, hádky, vzdorovitosti,

• v jeho správaní by sa nemali prejavovať zlozvyky, ako napríklad: cmúľanie prstov, ohrýzanie nechtov, časté pokašliavanie, žmurkanie,

• nezajakáva sa pri reči,

• nepomočuje sa.

Prototyp dostatočne zrelého školáka by mal vyzerať asi takto:

REČ

Dieťa pripravené na školu by malo mať dostatočnú slovnú zásobu a hovoriť čisto a zrozumiteľne. Malo by poznať: svoje celé meno, adresu, členov rodiny, dni v týždni, ročné obdobia (prípadne aj mesiace v roku), základné farby, geometrické tvary, pomenovať bežné zvieratá, rastliny, časti tela. V čom má veľa detí problémy, je rozvinutá sluchová analýza: budúci školák by mal vedieť povedať, aké písmeno je na začiatku slova, aké na konci, prípadne aj vytlieskať slabiky a hlásky.

SOCIÁLNA ZRELOSŤ

Dieťa zrelé do školy sa nehanbí nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými. Vie sa samé prezuť, obliecť, umyť, chodí na toaletu. Nerobí mu problém ostať chvíľu bez rodiča (niektoré školy to testujú tak, že pri zápisoch deti od rodičov zoberú a nechajú ich samé pracovať v triede). Pri príchode vie pozdraviť, pri stolovaní sa nerozptyľuje hraním alebo rozprávaním, vie si po sebe upratať hračky a nemá problém hračky požičať. Vie sa sústrediť na jednu činnosť aspoň 20 minút a vie ju aj dokončiť. Vie rozoznať hru od povinnosti, vie spolupracovať. Dieťa by nemalo mať problémy povedať svoje želania, prípadne starosti, ktoré ho trápia.

JEMNÁ MOTORIKA

Takmer hotový školák by mal vedieť správne držať písacie potreby, napodobiť tvary písma, geometrické tvary, a nakresliť kompletnú postavu človeka (s hlavou, krkom, rukami, nohami, a bruchom). Mal by vedieť kresliť čiary, vlnovky, osmičky. Vyfarbiť obrázky, strihať, modelovať, navliekať korálky.

HRUBÁ MOTORIKA

Dieťa by nemalo mať problém ani s hrubou motorikou: vie skákať (aj na jednej nohe), behať, preliezať, chytať a hádzať loptu, skákať cez švihadlo, robiť kotrmelce.

ORIENTÁCIA

Dieťa pripravené na vstup do školy vie povedať, kde je vpravo, kde vľavo, a kde hore, dole, ponad, popod, cez. Nezablúdi v mieste svojho bydliska, pozná pravú a ľavú ruku. Vie sa orientovať aj v čase (dnes, včera, zajtra, ráno, obed, večer, bude, bolo). Rozozná základné farby a geometrické tvary.

POČÍTANIE

6-ročné dieťa by malo vedieť počítať do desať, poznať číslice od jedna do desať a vedieť ich priradiť k počtu. Rovnako by malo vedieť priradiť počet predmetov k číslu, rozlúštiť ľahké matematické hádanky. Vie rozlišovať čo je viac, čo menej, veľa, málo, trochu.

CHCE SA UČIŤ

V neposlednom rade by sa malo dieťa pripravené na vstup do školy rado učiť: chce vedieť viac, pýta sa rodičov na jednotlivé písmená, zaujíma sa o základné počty. Má v zásobe neustálu paľbu otázok typu: prečo? Rado dostáva nové úlohy a rieši ich, a vydrží ich riešiť až do konca? Potom je na školu pripravené.

Veľa sa v súčasnosti hovorí o odklade školskej dochádzky, najmä v tej súvislosti, že počet detí s odkladom školskej dochádzky stúpa. Odklad školskej dochádzky je veľmi užitočný pre tie deti, ktoré sú chronicky choré a doporučí to odborný lekár. Takisto je odklad školskej dochádzky vhodný pre dieťa, ak má problémy psychického charakteru, prípadne zaostáva. Avšak samotný odklad školskej dochádzky nestačí a nerieši problém dieťaťa.

Je treba aplikovať u týchto detí, ktoré to potrebujú, intervenčný program rozvíjania reči, poznania, tvorivosti, grafomotoriky a prosociálneho správania. Ktorý, ako a kto - doporučí a rozhodne detský psychológ.

Množia sa však počty detí, ktoré majú odklad školskej dochádzky z iných dôvodov, než bolo uvedené. Je napríklad módnym trendom niektorých rodičov "predĺžiť" deťom detstvo o rok a nechajú ich doma, alebo v materskej škole.

Ďalšiu skupinu rodičov detí, ktorí žiadajú o odklad školskej dochádzky pre svoje deti, je skupina podnikateľov, ktorí napríklad práve rozbiehajú svoj podnik a nemajú práve v tomto školskom roku čas venovať sa každodenne dieťaťu, aby ho vybavili do života, aby sa naučilo systematicky, každý deň pracovať, učiť sa, a tak rásť.

Je dôležité, aby dieťa, ktoré je zrelé a pripravené na školu, ju začalo navštevovať práve vtedy. A to je nevyhnutné, aby posúdil detský psychológ.

Najlepšou cestou, ako u dieťaťa rozvíjať reč a slovnú zásobu, je čítať mu rozprávky (knihy by mali byť ilustrované, aby dieťa mohlo sledovať dej podľa obrázkov). Po prečítaní sa ho jednoduchými otázkami treba spýtať na obsah: Prečo Šípková Ruženka spala sto rokov? Ako ju princ odklial? Kto ešte vystupoval v rozprávke? Deti treba učiť aj riekanky a básničky - okrem slovnej zásoby im to trénuje aj pamäť.

Ak dieťa nemá čistú výslovnosť, treba navštíviť logopéda: do niekoľkých týždňov až mesiacov by to mohol napraviť. Aj cesta autom sa dá využiť na učenie: hrajte sa s dieťaťom na slová, pýtajte sa ho čo vidí, a slová potom rozoberajte: Aké písmeno je na konci slova? Aké na začiatku? Vytlieskavajte slabiky, neskôr i hlásky (písmená) v slove. Obľúbená je hra, keď má dieťa na posledné písmeno slova vytvoriť nové slovo, ktoré bude posledným písmenom začínať (napríklad AUTO: posledné je o, teda nové slovo môže byť: Okno).

Naše školy sú, žiaľ, zatiaľ stále stavané najmä na memorovaní vedomostí. Preto je dobré, aby mal budúci školáčik čo najlepšie rozvinutú pamäť. Dieťaťu je preto dobré trénovať pamäť a predstavivosť: skladať s ním skladačky, kocky, puzzle, hrať pexeso. Pomôže i jednoduchá hra: na stôl položte 8 až 10 predmetov a nechajte dieťa, nech si ich minútu prezrie a nahlas pomenuje. Potom nech odíde z miestnosti (alebo sa môžu predmety prikryť) a po príchode určí, ktorý predmet tam už nie je.

Trénovať sa môžu aj úlohy na hľadanie rozdielov (päť rozdielov, desať rozdielov). Hoci budete mať po tejto činnosť domácnosť možno ako po bombardovaní, nevzdávajte to.

Pre rozvoj motoriky je veľmi dobré, ak má dieťa možnosť pravidelne strihať, lepiť, či navliekať korálky. Pri tejto činnosti sa môžu trénovať aj počty: Koľko korálok ešte chceš navliecť? Ktorých je viac: modrých alebo červených?

Rovnako tiež možno precvičovať pravo-ľavú orientáciu a farby: nalep tieto modré guličky na ľavú stranu obrázku, červené daj na pravú.

Ak dieťaťu nie je cudzí počítač, netreba mu zapínať počítačové hry, ale skôr náučné CD, ktoré ho formou hier, príkladov či detektívnych úloh naučí základom písmen či počtov. Aj na slovenskom trhu existujú náučné DVD pre škôlkarov a školákov zamerané na slovenčinu a matematiku. Počítač možno vhodne striedať s vypĺňaním pracovných listov pre predškolákov.

                                                                         Internetový zdroj

Ako teda môže pomôcť rodič, aby dieťa zvládlo adaptáciu? Vladimíra Fellnerová, ako skúsený pedagóg a zároveň rodič odporúča nasledovné tipy, ktorými môžeme pomôcť dieťaťu lepšie adaptovať sa na nové pre neho neznáme prostredie materskej školy

1.    Dobrou prípravou na vstup dieťa do materskej školy je stretávanie sa s rovesníkmi a s inými deťmi. Napríklad vonku na ihrisku, v materských centrách či v detských kútikoch.

2.    Oboznámiť dieťa s materskou školou, veľa sa s deťmi rozprávať, komunikácia je veľmi dôležitá. Ak je možnosť, je možné vhodné využiť aj deň otvorených dverí v materskej škole, kde dieťa vidí režim dňa, ktorý v materskej škole je.  

3.    Pri nástupe dieťaťa do materskej školy je potrebné skrátiť dobu lúčenia sa s rodičmi. Ako dodáva Katarína Koníčková samotný priebeh adaptácie dieťaťa dlhé lúčenie len predlžuje. Rodičia by mali byť pripravení na to, že ich dieťa môže plakať. No ide o úplne prirodzenú reakciu.

4.    Porozprávajte sa so svojím dieťaťom o tom, aká bude materská škola. Pripravte ho na to, ako bude vyzerať jeho deň v materskej škole, napríklad akí budú učitelia, či ako bude vyzerať denná školská rutina.

5.    Zapojte dieťa do vyberania nových potrieb (napr. batoh, oblečenie).

Čo by malo dieťa zvládnuť pred nástupom do škôlky

Dočasné odlúčenie od rodičov-Ako hovorí Katarína Koníčková: “Vek dieťaťa je veľmi dôležitý. Čím je dieťa staršie, tým všetko lepšie zvláda.“ Obe učiteľky sa zhodujú na tom, že na to, aby sa dieťa lepšie adaptovalo do materskej školy je vhodné, aby dieťa chodilo na „prázdniny“ bez rodičov, či už ku starým rodičom alebo na denné tábory, cvičí si tak samostatnosť a nezávislosť.

Zvládnuť základné hygienické návyky-Dieťa by podľa nej malo mať osvojené základné sebaobslužné návyky. Malo by sa vedieť samo najesť a napiť. Malo by zvládnuť základné hygienické potreby, ísť samé na záchod, umyť sa, obliecť a obuť. V čase nástupu do materskej školy by už nemalo nosiť plienky, ani byť zvyknuté na fľašu či cumlík.

Mať rozvinutú jemnú motoriku-Vedieť, ako bezpečne zaobchádzať s nožnicami, ceruzou a pastelkami.

Poznať dôležité informácie. Dieťa by malo poznať svoje celé meno, dátum narodenia a v ideálnom prípade telefónne číslo rodičov a svoju adresu.

UprataťDieťa v škôlke by už malo chápať, že hračky, s ktorými sa už nehrá treba odložiť na svoje miesto.

Sebaovládanie. Dieťa by už malo zvládnuť prejavy svojich potrieb. Malo by už vedieť čakať a zároveň vedieť akceptovať ostatné deti a ich potreby.

Dôležité je, aby si každá zo zúčastnených strán uvedomila, že trpezlivosť, láska a dôvera eliminujú strach každého jedného dieťaťa z nástupu do materskej školy.

Dozrievanie detskej psychiky je náročný proces a záchvaty hnevu patria k nemu. Dôležité je, aby rodičia v takýchto chvíľach reagovali vhodným spôsobom.  Záchvaty hnevu sú emocionálne výbuchy, ku ktorým dochádza v dôsledku hnevu alebo frustrácie. Môžu zahŕňať rôzne spôsoby správania, od kriku a jačania až po kopanie, udieranie a hryzenie. A či už sa vyskytujú u batoliat alebo starších detí, záchvaty hnevu sú zvyčajne dosť rušivé. Každý záchvat hnevu je vo svojej podstate výsledkom jednej jednoduchej veci: „nedostanú to, čo chcú“. 

 Čo spôsobuje záchvaty hnevu u detí?

U detí vo veku od 1 do 2 rokov záchvaty hnevu často pramenia zo snahy komunikovať potrebu – viac mlieka, výmena plienky, hračka, avšak nemajú na to jazykové znalosti, aby to odkomunikovali. Sú frustrované, keď rodičia nereagujú na to, čo hovoria. Pre staršie batoľatá sú záchvaty hnevu skôr bojom o moc. Sú si dobre vedomí svojich potrieb a túžob - a chcú ich viac presadzovať. Keď sa vaše deti dostanú do predškolského veku, môžu použiť slová, aby vám povedali, čo potrebujú, ale to neznamená, že ich záchvaty hnevu skončili. Stále sa učia, ako zvládať svoje emócie a aj menšia nezhoda môže u nich rýchlo eskalovať. Keďže si čoraz viac vážia svoju rastúcu nezávislosť, môžu sa cítiť obzvlášť frustrované, keď potrebujú pomoc. Je dobré si uvedomiť, že záchvaty hnevu nie sú znakom zlého rodičovstva. V skutočnosti sú pre deti základným vývojovým štádiom. Vyčíňanie pomáha deťom naučiť sa vysporiadať sa so svojimi negatívnymi emóciami.

Dá sa týmto záchvatom hnevu predchádzať?Keď sú deti uprostred záchvatu hnevu, je ťažké získať prevahu. Keď sa záchvat hnevu objaví na verejnosti, je to ešte ťažšie. Kľúčom k väčšej pohode je znížiť pravdepodobnosť výskytu záchvatov hnevu. Čo môžete urobiť:

§  Modelujte pozitívne správanie - buďte si vedomí toho, ako reagujete na stresové situácie. Vyhnite sa kriku a snažte sa nehovoriť ani nekonať v hneve.

§  Identifikujte bežné spúšťače a vyhnite sa im - niektoré situácie môžu vyvolať záchvaty hnevu, vrátane vyčerpania, strachu, nadmernej stimulácie a hladu.

§  Pomôžte im pochopiť emócie - pomenovaním emócií ako „To ma hnevá, pretože...“ alebo „Cítim sa smutný/nahnevaný/a podobne“ deti dokážu identifikovať svoje vlastné pocity.

§  Oceňujte ich za dobré správanie - rodičia majú niekedy vo zvyku povedať svojim deťom, čo robia zle. Otočte to a oceňte ich zakaždým, keď urobia správnu vec bez toho, aby o to žiadali.

§  Nedovoľte, aby sa hlad vymkol kontrole - rovnako ako dospelí, aj mnohé deti sú nervózne, keď sú hladné. Naplánujte si čas jedla a vždy majte so sebou občerstvenie pre neočakávané udalosti. Keď plánujete jesť vonku, nezabudnite vziať do úvahy čas, ktorý zaberie čakanie na jedlo. Ľahké občerstvenie je dobré aj pre tieto časy.

 Čo NEROBIŤ, keď dieťa dostane záchvat hnevu

Neznehodnocujte emócie vašich detí.

Je dôležité, aby ste sa nesmiali, aby ste ich reakcie a skúsenosti brali vážne. 

 Nehovorte im, ako sa majú cítiť

Toto je veľké všeobecné pravidlo a je obzvlášť dôležité pre záchvaty hnevu. Sú to komentáre, ktoré nielen znehodnocujú emócie detí, ale tiež ich poučujú, aby cítili niečo iné ako cítia – napríklad: „Nehnevaj sa“ alebo „Prestaň sa tak rozčuľovať!“ Aj keď tieto komentáre niekedy fungujú na odvrátenie záchvatu hnevu, často sú malé deti v reakcii ešte viac rozrušené. Na rozdiel od toho sa však často upokoja, keď rodičia jednoducho pomôžu pomenovať ich pocit alebo opísať okolnosť. „Si nahnevaná, že to vyzerá skôr ako vajíčko než kruh, však?" alebo „Pracovala si tak usilovne a potom prišiel pes a zničil ti to." Keď majú deti možnosť, aby ich rodičia počuli a pochopili ich emócie, cítia sa uspokojene a už nemusia prejavovať svoje utrpenie hlasnejším krikom alebo silnejším plačom. Deti sa musia naučiť, že ich pocity sú súčasťou života, dokonca aj tie ťažké, a že prichádzajú a odchádzajú ako vlny v mori, na ktorých sa musia plaviť. Ako rodičia ich musíte modelovať a učiť ich, ako sa s týmito pocitmi vyrovnať, nie ako ich nemať, čo, úprimne povedané, aj tak nebude fungovať.

 Nehovorte, že vás ich správanie robí smutnými

Dieťa sa začne kvôli niečomu hnevať alebo rozčúli sa a rodič na to reaguje smutnou tvárou alebo predstieraním plaču a poznamená: „Vieš, že ma to veľmi mrzí, keď sa takto správaš“, „Budem smutná, keď budeš taká zlá“. Deti nie sú zodpovedné za emocionálnu pohodu svojich rodičov. Pravdou je, že rodičia sú zodpovední za emocionálnu pohodu svojich malých detí. Povedať „Začínam byť frustrovaný/nahnevaný/rozčúlený“ je vhodnejšie, pretože z tohto znenia vyplýva, že pocity sú vaše vlastné a modelujú vašu schopnosť rozpoznať ich a označiť ich, potom sa podľa toho správať. 

 Nepoužívajte sarkazmus

Hoci je sarkazmus v dnešnej dobe do istej miery všadeprítomný, je pomerne sofistikovaná forma komunikácie, ktorej malé deti nedokážu porozumieť. Možno si uvedomia, že váš tón sa nezhoduje s vašimi slovami (napríklad keď sa slovo „veľmi vtipné“ povie trpkým alebo zlovestným spôsobom), ale nebudú vedieť, čo si o tom myslieť. Sarkazmus je často mätúci pre batoľatá a deti v predškolskom veku. V najlepšom prípade sa budú cítiť zmätení vaším používaním sarkazmu, keď sú naštvaní. V horšom prípade sa budú cítiť ponížení. Či tak alebo onak, je takmer isté, že ich trápenie sa zvýši a záchvat hnevu sa zhorší a nie zlepší.

 Nekričte

Pamätajte, že deti budú nasledovať váš príklad, pokiaľ ide o zvládanie hnevu. Ak zvýšite hlas, čo sa stáva aj tým najlepším z vás, ospravedlňte sa a požiadajte o zmenu: "Nechcel som na teba kričať. Prepáč. Takto s tebou nechcem hovoriť. Môžeme začať odznova?" V podstate modelujte správanie, ktoré chcete od svojich detí vidieť, vrátane robenia chýb a prevzatia zodpovednosti za ne. 

Objímajte ich

Môže sa to zdať ako posledná vec, ktorú by ste chceli urobiť, keď sa vaše deti hnevajú, ale naozaj im to môže pomôcť upokojiť sa. Vďaka objatiam sa deti cítia bezpečne, taktiež im dajte najavo, že vám na nich záleží , aj keď nesúhlasíte s ich správaním.